Opis
Od polovice 4. storočia n. l. sa Rímska ríša opäť ocitla v kríze. Otriasajú ňou občianske vojny a nájazdy národov - na východe Jazygovia a na severe Kvádi. Posledný veľký krok v expanzii Dunajského Limesu sa uskutočnil za cisára Valentiniána (364 až 375 n. l.). V zákutiach bývalých veľkých vojenských táborov vznikali nielen malé alebo zvyškové pevnosti, ale rozširovali sa alebo sa nanovo budovali aj základne známe ako "burgi".
"Burgus" na Dunaji
Jeden takýto rímsky "burgus" bol archeologickým výskumom a hĺbkovou historickou analýzou nájdený aj v St. Johann im Mauerthale. Strážna veža stála južne od dnešného kostola a zabezpečovala koniec výbežku na južnom brehu Dunaja. Mala takmer štvorcový pôdorys s dĺžkou približne 12,40 metra, hrúbka múru na prízemí bola 1,60 metra. S výškou vyše 8 metrov mal minimálne jedno prízemie a jedno poschodie. Prízemie bolo pomerne tmavé kvôli malým štrbinovým oknám, ale bolo dobre chránené. Na severnej strane horného poschodia sa našli dve oblúkové okná. "Burgi" v Bacharnsdorfe a Rossatzbachu (pri východe z Windstallgraben) mali v neskoroantickej stavebnej fáze takmer identické rozmery.
Základná štruktúra kostola
V dnešnom kostole svätého Jána sa zachovali veľké časti románskej stavebnej štruktúry, pričom celá južná stena lode bola postavená v románskom období (11. storočie) a severná a východná stena gotickej veže (14. storočie) pochádzajú z neskorej antiky. Prístavba kostola k severnému priečeliu "burgusu" vo vrcholnom stredoveku by vysvetľovala aj nezvyčajnú orientáciu lode na sever - a nie na obvyklý východ.
